சென்னைப் பல்கலைக்கழகத் தமிழ்ப் பேரகராதி - பக்கம் 401
Word
English & Tamil Meaning (பொருள்)
உடைக்கல்
uṭai-k-kaln. <>உடை3+.Red ochre, used in dyeing;
காவிக்கல். (தைலவ. தைல. 33.)
உடைகுலைப்படு
-
தல்
uṭai-kulai-p-paṭu-v. intr. <>உடை1-+குலை+.1. To be breached, as a bank of a river or the shore of a tank;
கரையழிதல். (ஈடு, 6, 4, 4.)
2. To be deranged, discomfited;
நிலையழிதல். உடைகுலைப்படுகிற மனஸ் (ஈடு, 5, 1, 4).
உடைகுளம்
uṭai-kuḷamn. <>id.+.The 20th nakṣatra, whose configuration looks as if it were a breached tank;
பூராடம். (திவா.)
உடைகொல்
uṭaikoln.Umbrella-thorn babul. See உடை5, 1. (மலை.)
.
உடைசல்
uṭaicaln. <>உடை1-.Cracked, worthless, articles; broken pieces;
உடைந்தபொருள். Vul
உடைஞாண்
uṭai-āṇn. <>உடை3+.See உடைநாண்.
உடுத்தபஞ்சிமேற் கிடந்துடைஞாண் பதைத்திலங்க (சீவக. 2240).
உடைத்தானவன்
uṭaittāṉavaṉn. <>உடைமை+.Proprietor, possessor;
உடையவன். Vul.
உடைதாரம்
uṭai-tāramn. <>உடை3+. T. dāramu. [K. udu-dāra.]Cord or girdle used as an ornamental belt over the waist-cloth;
அரையிலணியும் அணிவிசேடம். உடாதாரமு மொட்டியாணமும் (மீனாட். பிள்ளைத். ஊசற். 10).
உடைநாண்
uṭai-nāṇn. <>id.+.Cord worn round the waist-cloth to serve as a waist band and confine the cloth at the waist;
உடைமேல் தரிக்கும் நாண். உடைநாணொடு கடிவட்டினொடு (சீவக. 2263).
உடைப்பிற்போடு
-
தல்
uṭaippiṟ-pōṭu-v. tr. <>உடைப்பு+.To cast away as worthless, as a thing thrown into a breach;
அகலத்தள்ளூதல். அதை உடைப்பிறப்போடு. Colloq.
உடைப்பு
1
uṭaippun. <>உடை1-.1. Breach, bursting of a tank;
உடைகை.
2. Portion breached, channel cut through a ridge in a field;
உடைந்த அறுவாய். (S.I.I. ii, 393.)
உடைப்பு
2
uṭaippun. <>உடை2-.Causing to break;
உடைக்கை.
உடைப்பெடு
-
த்தல்
uṭaippeṭu-v. intr. <>உடைப்பு1+.To be breached, as a tank;
வெள்ளத்தாற் கரையழிதல். ஏரி உடைப்பெடுத்துவிட்டது.
உடைப்பொருள்
uṭai-p-poruḷn. <>உடைமை+.Property in one's possession, meaning a slave when referring to human beings, and other items of world's goods when referring to animals and things;
உடைமைப்பொருள். (சி.போ. அவையடக்கம், சிற்.)
உடைமணி
uṭai-maṇin. <>உடை3+.1. Waist ornament with bells worn by a child;
குழந்தைகளின் அரையணி. உடைமணிகட்டிச் சிறுதேருருட்டி. (திருக்கோ. 385).
2. Jewelled girdle worn by women;
மேகலை. (சீவக. 2407.)
உடைமுள்
uṭai-muḷn. <>உடை5+.Thorn of the babul;
குடைவேலின் முள்.
உடைமை
uṭaimain. [T. K. odame, M. udama.]1. The state of possessing, having, owning;
உடையனாந்தன்மை. அன்பீனு மார்வ முடைமை (குறள், 74).
2. Possession, property;
உடைமைப்பொருள். உடைமை யெல்லாமும் (திருவாச. 33, 7).
3. Wealth, riches;
செல்வம். உடைமையாற் போத்தந்த நுமர். (கலித். 58).
உடையல்விடு
-
தல்
uṭaiyal-viṭu-v. tr. prob. உடை1-+.To mock, ridicule, banter, make fun of;
பரிகாசஞ் செய்தல். Loc.
உடையவர்
uṭaiyavarn. <>உடைமை. Hon. pl.1. Master, lord;
சுவாமி. உடையவர் கோயில் (பெரியபு. திருஞான. 664).
2. šiva-liṅga used in private worship;
ஆன்மார்த்த லிங்கம்.
3. Rāmānuja, the Guru of šri Vaiṣṇavas;
இராமானுசர். (ஈடு, 10, 7, 1.)
உடையவன்
uṭaiyavaṉn. <>id. [T. odayadu, M. udayavan.]1. Owner, one who possesses;
உரியவன்.
2. Possessor of wealth;
செல்வமுள்ளவன். உடையவர்களெனநாடி (திருப்பு. 249).
உடையார்
uṭaiyārn. <>id. Hon. pl.1. Lord, master;
சுவாமி. உடையார்... திருவிழாவில் (S.I.I. ii, 306).
2. Title of certain castes of cultivators;
சிலசாதியாரின் பட்டப்பெயர்.
3. A village official in North and East Ceylon;
இலங்கையில் ஒரு கிராம உத்தியோகஸ்தன்.
4. Pl. The rich, as those who have world's goods;
செல்வர். உடையார்மு னில்லார்போல் (குறள், 395).
உடையார்சாலை
uṭaiyār-cālain. <>உடையார்+.Place where food is served in a temple;
கோயிலில் அன்னசாலை. சிவயோகிகள் பதின்மரும் உடையார்சாலையிலே உண்ணக்கடவர். (S.I.I. ii, 133)
உடையான்
uṭaiyāṉn. <>உடைமை.1. Master, lord;
சுவாமி. உடையா னல்லாதானை உடையானென (சி. போ. அவையடக்கம், சிற்.)
2. Substantive noun as qualified by an attributive;
விசேடியம். (பி. வி. 31, உரை.)
3. A caste title. See உடையார், 2.
.
தேடல் தொடர்பான தகவல்கள்:
பக்கம் 401 - Chennai Univercity Tamil Lexicon Dictionary - சென்னைப் பல்கலைக்கழகத் தமிழ்ப் பேரகராதி - Tamil-English Dictionary - தமிழ்-ஆங்கில அகராதிகள், uṭai, உடைமை, waist, உடை3, tank, breached, உடை1, உடையார், used, cloth, உடைப்பு, சுவாமி, lord, master, worn, சீவக, சிற், குறள், அவையடக்கம், உடைமைப்பொருள், goods, wealth, உடையவர், intr, title, கரையழிதல், thorn, babul, world, referring, girdle, meaning, cord, உடையவன், possessor, உடைநாண், worthless, property, uṭaippun, breach, உடை5, possession